Zásady aplikácie > Ploché strechy

Konštrukčné zásady

Z konštrukčného, ale aj prevádzkového hľadiska je vhodné používať len odporúčané typy výrobkov.

Na povlakové hydroizolačné vrstvy striech sa odporúčajú súdržné podklady s pevnosťou v tlaku najmenej 40 kPa pri 10% stlačení (40 kPa = 0,04 N/mm² = 4 t/m²).
Tejto požiadavke vyhovujú všetky tepelné izolácie z minerálnej vlny dodávané na ploché strechy:
NOBASIL SPN......min 40 kPa, nenášľapné (nepochôdzne) ploché strechy
NOBASIL SPE......hr. 30 – 50 =50 kPa, hr. 60 – 180 = 70 kPa nenášľapné a nášľapné (nepochôdzne aj pochôdzne) ploché strechy
NOBASIL SPU......min 60 kPa, občasne nášľapné (pochôdzne) ploché strechy
NOBASIL SPS......min 70 kPa, nášľapné (pochôdzne) ploché strechy

Vzhľadom na veľmi nízku hodnotu faktora difúzneho odporu tejto tepelnej izolácie je takmer vždy nevyhnutné použiť kvalitnú parozábranu. Je to mimoriadne dôležité najmä pri nosnej konštrukcii z trapézového plechu, kde sa parozábrana často vynecháva v mylnej predstave, že spoje trapézového plechu sú taktiež parotesné ako samotný plech. Nie je to pravda a v dôsledku toho vznikajú vážne poškodenia, ktoré si vyžadujú komplexnú rekonštrukciu strechy.

Z rovnakého dôvodu je potrebná i kvalitná parozábrana pri nosnej konštrukcii z dreveného debnenia, ktoré je aj vďaka škáram medzi jednotlivými doskami difúzne otvorené.

Kvalitne urobená parozábrana plní najmä pri veľkoplošných objektoch, ktoré majú nosnú konštrukciu z trapézového plechu a vodotesnú izoláciu voľne položenú a mechanicky kotvenú, taktiež funkciu vzduchotesnej vrstvy. Ak nie je kvalitne urobená parozábrana, dochádza pri namáhaní strešného plášťa vetrom (ktoré vyvoláva sanie) k prieniku vzduchu z interiéru cez škáry medzi tabuľami trapézového plechu do strešného plášťa. Takto vyvolané prúdenie teplého a vlhkého vzduchu do tepelnej izolácie z minerálnej vlny v nej spôsobuje nielen nadmerné tepelné straty, ale aj zvýšený prísun vlhkosti.

Napriek tomu, že všetky výrobky sú s hydrofobizačnou úpravou, nesmú výrobky z minerálnej vlny na stavbe zmoknúť, ani nesmú byť pri realizácii strešného plášťa dlhodobo vystavené zvýšenej vlhkosti.

Dosky z minerálnej vlny sa kladú vždy na väzbu a tesne na doraz. Ich ďalšou výhodou je, že nemajú takmer žiadnu tepelnú rozťažnosť a nedochádza v nich v priebehu roka k žiadnym objemovým zmenám. Pri starostlivom ukladaní je preto možné ukladať ich len v jednej vrstve. Z týchto dôvodov nie sú tieto výrobky dodávané so zámkami, tvorenými ozubom tak, ako je to napríklad u tepelnej izolácie z polystyrénu.

Z hľadiska väčšej spoľahlivosti však odporúčame (najmä pri ľahkých strechách) minimalizovať vznik prípadných tepelných mostov ukladaním tepelnej izolácie v dvoch navzájom posunutých vrstvách. Ak sa však ukladajú dosky z minerálnej vlny v dvoch vrstvách s rozdielnou objemovou hmotnosťou, mali by byť z hľadiska ich nezameniteľnosti na stavbu dodané vždy v rôznych hrúbkach. Pri strechách s nosnou konštrukciou z trapézového plechu sa dosky z minerálnej vlny ukladajú vždy kolmo na vlny plechu.

Pomocou výrobkov z minerálnej vlny je možné taktiež vytvárať spádové vrstvy strešného plášťa a je tiež možné vyspádovať žľaby k strešným vtokom .

Z minerálnej vlny sú dnes aj nevyhnutné atikové kliny NOBASIL 50/50, alebo 80/80 až 100/100 mm vsadené do prechodu vodotesnej izolácie na zvislú (napríklad pri atikách).

Dosky z minerálnej vlny sa dajú prilepiť k parozábrane z asfaltového pásu buď pomocou horúceho asfaltu AOSI 85/25, alebo pomocou špeciálnych lepidiel za studena. Parozábrana z asfaltového pásu musí mať v tom prípade povrch upravený jemným popieskovaním – asfaltový pás tvoriaci parozábranu nesmie mať v žiadnom prípade na povrchu PE fóliu. Tieto povrchové úpravy by totiž znemožnili spoľahlivé nalepenie akejkoľvek tepelnej izolácie na parozábranu.
Na trhu sú už aj špeciálne parozábrany, ktoré sú na hornom povrchu vybavené samolepiacou vrstvou, ktorá umožňuje po aktivácii plameňom horáka prilepiť aj túto tepelnú izoláciu k podkladu. V tomto prípade je však nutné používať len také samolepiace parozábrany, ktorých výrobca výslovne uvádza možnosť spoľahlivého nalepenia tepelnej izolácie z minerálnej vlny.

Dosky z minerálnej vlny sa dajú taktiež samostatne ukotviť k podkladu cez parozábranu mechanickými kotviacimi prvkami s prítlačnou podložkou. Táto technológia sa často využíva pri strechách s nosnou konštrukciou z trapézového plechu. S výhodou sa však používa tiež tam, kde je nerovný podklad (napríklad pri rekonštrukciách striech s doizolovaním), alebo tam, kde samotný tvar strechy nie je rovný a kde preto obvykle nie je možné použiť iné tuhé doskové výrobky – napríklad výrobky z expandovaného polystyrénu.

Najčastejšie používanou technológiou pri ukladaní povlakovej vodotesnej izolácie na tepelnú izoláciu z minerálnej vlny je voľné ukladanie hydroizolačných fólií s ich prikotvením k podkladu cez tepelnú izoláciu pomocou mechanických kotviacich prvkov s prítlačnými podložkami. Rovnaký spôsob ukladania však dnes umožňujú aj kvalitné asfaltové pásy, a to v jednovrstvovom aj v dvojvrstvovom prevedení.

V prípade vodotesnej izolácie z asfaltových pásov spracovaných technológiou natavovania na tepelnú izoláciu z minerálnej vlny je spravidla nutné použiť iba výrobky s nakašírovanou vrstvou asfaltu - NOBASIL SAE, SAS, zabezpečujúce spoľahlivé natavenie vodotesnej izolácie. Existujú však tiež výrobky s asfaltovým pásom na povrchu NOBASIL SKE, SKS.

Ak sa jedná o priame natavovanie asfaltových hydroizolačných pásov na povrch tepelnej izolácie z minerálnej vlny je významný rozdiel, či sa natavuje akokoľvek kvalitný modifikovaný asfaltový pás priamo na povrch dosky z minerálnej vlny, alebo na jej povrch kašírovaný asfaltom už od výrobcu. Pri jednoduchom natavení asfaltového pásu na nekašírovaný povrch dosky je preto potrebné ešte mechanické kotvenie asfaltového pásu k podkladu.

Vzhľadom na zaradenie tepelnej izolácie z minerálnej vlny pokiaľ ide o horľavosť do (zaradenie tepelnej izolácie z minerálnej vlny z hľadiska horľavosti) A (nehorľavé) a B (málo horľavé) sa táto tepelná izolácia používa sa s vhodnou vodotesnou izoláciou s výhodou tam, kde sa vyžaduje vyššia požiarna odolnosť strešného plášťa.

Všeobecný postup zatepľovania:

navrhnúť správny typ a hrúbku izolácie, resp. dokonale preskúmať sanovanú strechu a skontrolovať statiku
odborne navrhnúť skladbu, detaily a ochranu tepelnej izolácie
podľa prevádzkových podmienok interiéru navrhnúť parozábranu
na suchý rovný podklad izoláciu ukladať natesno – lepením o podklad, bodovo alebo súvislo lepidlami (asfaltovými, chemoprénom, duvilaxom prípadne inými).
mechanické kotvenie tanierovými rozperkami – 4 až 10 kotiev/m² podľa namáhania miesta plochej strechy
pri vrstvení izolácie sa odporúča striedanie spojov v jednotlivých vrstvách
vždy riešiť minimálny spád 1% alebo 2%
dbať na to, aby sa nepoškodili ochranné fólie a samotné izolačné materiály
voliť dostatočný počet odvodňovacích miest – vpustí
navrhnúť kvalitnú hydroizoláciu v závislosti od účelu strechy
izoláciu zabudovať len v suchom stave a pri vyhovujúcom počasí.

Hydroizolačný asfaltový pás s mechanickým kotvením
Ide o klasickú technológiu zhodnú s technológiou ukladania vodotesnej izolácie z hydroizolačných fólií. Dosky z minerálnej vlny NOBASIL sa položia na podklad a obvykle sa samostatne prilepia alebo prikotvia pomocou kotviacich prvkov s prítlačnou podložkou k podkladu. Na takto pripravený podklad sa voľne položí vhodný hydroizolačný modifikovaný asfaltový pás (SBS), ktorý sa v mieste pozdĺžneho presahu ukotví k podkladu opäť pomocou kotviacich prvkov s prítlačnou podložkou.

Po položení ďalšieho nadväzujúceho asfaltového pásu sa pozdĺžny presah pásov široký 120 mm zvára pomocou ručného horáka s dotlačením. Takto je možné vytvoriť jednovrstvovú vodotesnú izoláciu z asfaltového pásu, alebo pri dvojvrstvovej izolácii prvú hydroizolačnú vrstvu – na ktorú sa následne celoplošne nataví vrchný asfaltový pás. V prípade, že bude zabezpečené kotvenie každej tepelnoizolačnej dosky kotviacimi prvkami, ktorými sa kotví hydroizolačný pás, je možné samostatné kotvenie tohoto radu dosiek vynechať.

	1. Tepelná izolácia NOBASIL SPU, SPN, SPE, SPS 2. Tepelná izolácia NOBASIL SPE – spádované dosky 3. Atikový klin NOBASIL 4. Kotvenie tepelnej izolácie 5. Parotesná zábrana 6. Hydroizolačné vrstvy 7. Nosná konštrukcia
Detail zateplenia pri atike

Natavenie hydroizolačného asfaltového pásu na prirodzený povrch dosiek spolu s mechanickým kotvením k podkladu
Tento spôsob ukladania materiálu sa odporúča v prípade, že ide o dvojvrstvovú vodotesnú izoláciu z asfaltových pásov na tepelnej izolácii z minerálnej vlny natavenú na geometricky premenlivom povrchu podkladu – napríklad na valcovej ploche strechy alebo na ploche strechy vytvorenej z hyperbolického paraboloidu.

Natavenie asfaltového pásu priamo na prirodzený povrch z minerálnej vlny nie je z hľadiska pôsobenia vetra spoľahlivé, a preto by malo byť vždy použité mechanické kotvenie s počtom kotviacich prvkov vypočítaných na ťah vetra. Napríklad pri použití asfaltových pásov širokých 1 m môže byť maximálna vzdialenosť kotviacich prvkov 375 mm, aby bolo zabezpečené, že ich bude minimálne 3 ks/m². Natavenie asfaltového pásu priamo na tepelnú izoláciu v tomto prípade iba zabezpečuje jeho dobrú polohu a spoľahlivý kontakt s podkladom.

Natavenie asfaltového pásu na povrch dosiek NOBASIL SAE, SAS
V prípade, že výrobky sú už kašírované asfaltom, môže sa na ne spoľahlivo nataviť prvá vrstva dvojvrstvovej vodotesnej izolácie z asfaltových pásov. Používa sa kašírovanie oxidovaným asfaltom. Je samozrejme dôležité, aby bola tepelná izolácia súvislo poukladaná a fixovaná k podkladu. Z hľadiska spoľahlivosti je však nutné lineárne kotvenie prvého hydroizolačného pásu po obvode strechy a okolo väčších osvetlení alebo nadstrešných konštrukcií kotviacimi prvkami vo vzdialenosti 250 až 330 mm. Túto technológiu je možné použiť bez kotvenia na ploche len pri geometricky jednoduchých klasických plochých strechách. Pri geometricky zložitejších strechách by bolo nutné ukotviť pásy v mieste pozdĺžneho presahu.

Natavenie asfaltového pásu na povrch dosiek NOBASIL SKE, SKS
Na tomto type minerálnej dosky je už od výroby nakašírovaný asfaltový pás typu HYDROBIT. Po ukladaní týchto dosiek (obvykle po ich prilepení k podkladu vhodným lepidlom alebo prikotvením) a po zvarení presahu nakašírovaných asfaltových pásov sa následne plnoplošne nataví druhá hydroizolačná vrstva (technologický postup ukladania týchto výrobkov sa doporučuje konzultovať s výrobcom). Aj v tomto prípade by sa malo z hľadiska spoľahlivosti urobiť aspoň lineárne kotvenie nakašírovaných dosiek po obvode strechy a okolo väčších osvetlení alebo nadstrešných konštrukcií kotviacimi prvkami vo vzdialenosti 250 až 330 mm tak, aby sa lineárne kotvenie prekrývalo, a preto sa naň musí nataviť prídavný pás široký 250 mm. (s podmienkou prekrytia tohto lineárneho kotvenia natavením prídavného pásu širokého 250 mm.)

Tepelná izolácia a hydroizolačná fólia
Pri tejto technológii vodotesnej izolácie ide takmer vždy iba o voľnú pokládku hydroizolačnej fólie s mechanickým kotvením k podkladu a prelepením spojov fólie. Prakticky platí všetko, čo bolo uvedené u asfaltových pásov s tým, že je nutné zohľadniť väčšie šírky hydroizolačných fólií. Dosky z minerálnej vlny treba preto vždy samostatne ukotviť k podkladu, správne zvolený typ izolácie, hrúbka a uloženie na doraz je samozrejmosťou.

Pochôdzne ploché strechy
Pri tomto type plochých striech sa musí jednoznačne používať minerálna vlna NOBASIL s potrebnými pevnostnými charakteristikami. Základným výrobkom je NOBASIL SPS, od ktorého sa odvíjajú doplnkové výrobky, ako sú NOBASIL SPS SP, NOBASIL SAE, SAS a NOBASIL SKE, SKS. Postup realizácie a typ vrstiev je rovnaký, ako pri predchádzajúcich typoch plochých striech, pričom však na hydroizolačnú vrstvu ide ešte minimálne ešte jedna vrstva, ktorá plní funkciu nášľapnej i roznášacej vrstvy. Je veľmi dôležité, aby sa popri vhodnom type tepelnej izolácie vybral i vyhovujúci druh hydroizolačnej vrstvy, ktorá bude znášať požadované zaťaženie. Jednou z možných povrchových úprav je dlažba alebo iný doskový materiál, ktorý sa vždy ukladá na terče, ktoré sú na báze tvrdeného plastu. Pri tomto ale i pri iných povrchových materiáloch treba zohľadniť funkciu strechy a následné statické i poveternostné zaťaženie. Základom úspešnej realizácie je však dobrá projektová dokumentácia.

	1. Tepelná izolácia NOBASIL SPE, SPS 2. Tepelná izolácia NOBASIL SPS – spádované dosky 3. Atikový klin NOBASIL 4. Kotvenie tepelnej izolácie 5. Parotesná zábrana 6. Hydroizolačné vrstvy 7. Nosná konštrukcia 8. Vetranie 9. Dlažba
Pochôdzna plochá strecha

Extenzívne zelené strechy
Minerálna vlna NOBASIL SPS je vhodná i na extenzívne zelené ploché strechy, ktoré získavajú čoraz väčšiu popularitu v mestách. Pred zakladaním strešnej zelene berieme do úvahy niekoľko dôležitých aspektov:

nosnosť konštrukcie
zabránenie presakovaniu vody a prerastaniu koreňov cez strešnú konštrukciu
intenzitu využívania strešnej zelene (typ vegetačného krytu)

Extenzívna zelená strecha má nižší porast (tráva, kvety, bonsaj, nízke kríky), ktoré bez poškodenia prekonávajú obdobie sucha a po dažďoch ľahko regenerujú. Udržujú sa samovýsevom (vysemeňovaním) alebo vegetatívne (koreňmi, koreňovými výbežkami, poplazmi atď.) a na ich udržiavanie nie je potrebný zásah človeka (bez hnojenia, kosenia a zavlažovania). Trvalý a zapojený porast je zásobovaný vodou a živinami prirodzenými procesmi. Vegetačné vrstvy založené na vzlínavej hline alebo íle plnia zároveň funkciu drenáže. Z toho dôvodu je možné niekedy vynechať drenážnu vrstvu. Extenzívna zeleň môže rásť na tenkej vrstve vegetačného substrátu (20 až 60 mm), na stredne hrubej vrstve substrátu (60 až 150 mm), príp. na hrubej vrstve vegetačného substrátu (150 až 200 mm, max 300 mm). Korienky rastlín pôsobia ako stabilizátor proti vplyvu vetra. Na takto realizovanej zelenej streche je nutné zaťažiť oblasti pri atikách napr. dlažbou.

Tento typ plochej strechy obsahuje rovnaké spodné vrstvy ( nosná konštrukcia, parozábrana a tepelná izolácia) ako predchádzajúce strešné konštrukcie, avšak je nutné, aby sa nad tepelnou izoláciou nachádzali vrstvy v nasledovnom poradí:
Hydroizolačná fólia slúži ako zábrana proti prenikaniu vody, musí byť odolná voči prerastaniu korienkov rastlín, pričom sa musí inštalovať aj samostatná ochrana proti prerastaniu korienkov. Hydroizolácia sa inštaluje na spádovú vrstvu nad nosnou konštrukciou strechy. Minimálny spád, ktorý zabraňuje akumulácii vody pri dlhodobých dažďoch, je 1– 2 %.

Fólia môže byť spevnená izolačnou tkaninou (propylénová syntetická geotextília). Sortiment hydroizolačných fólií je široký. Na povrch strešnej konštrukcie ukladáme testovanú hydroizolačnú fóliu, ktorá zamedzí akémukoľvek prieniku zrážkovej vody alebo agresívnych koreňov rastlín. Pri manipulácii je potrebné dbať na to, aby sa nenarušila alebo neprerezala, pretože potom prestane plniť svoj účel.

Ochranná vrstva zabraňuje porušeniu hydroizolačnej vrstvy koreňmi rastlín, pretože v dôsledku rastu vegetácie, by koreňové systémy mohli tlakom poškodiť hydroizolačný systém strešnej konštrukcie. Na tento účel sa používajú rôzne typy plastových rohoží.

Drenážna vrstva (od 50 do 100 mm) zadržiava vodu zo zrážok a závlahovú vodu v póroch a prebytočnú vodu odvádza do prepadových odtokov. Niektoré systémy umožňujú zadržiavanie zrážkovej vody, absorbujú ju, aby bola k dispozícii rastlinám v období bez zrážok. Tvoria ich štrkopiesky a štrk, ktoré patria k najťažším materiálom, preto sa v súčasnosti nahrádzajú ľahšími stavebnými materiálmi, napr. lávovými tufmi, granulovaným páleným ílom, drvenou lávou alebo tehlou, drenážnymi platňami a inými materiálmi. Vhodným materiálom je keramzit, ktorý sa vyrába žíhaním oválnych alebo okrúhlych hrudiek hliny teplotou 1100 až 1400 °C. Je dvaapolnásobne ľahší ako štrk a má 40 až 60 %-nú pórovitosť. Na plošnú drenáž sa odporúča niekoľkomilimetrová vrstva keramzitu, ktorá sa fixuje drenážnymi rúrkami na podporu rýchlejšieho odvodu vody. Špecifická hmotnosť keramzitu je 33 kg.m^-2. Môžu sa použiť aj ľahšie synteticky vyrábané dvojzložkové prefabrikáty, alebo drenážne materiály so systémom prepojených kanálikov a drenážne rohože.

Filtračná vrstva tvorí rozhranie medzi drenážnou vrstvou a vegetačným substrátom. Zabraňuje priepustnosti jemných častí pôdy do drenážnej vrstvy, ktorú by mohli zanášať (upchávať). Plní funkciu prírodného filtra. Základným materiálom je riečny piesok (frakcie 1 – 4 mm) aplikovaný v hrúbke 30 – 50 mm. Ako filtračnú vrstvu možno použiť veľmi ľahké organické penové materiály, sklenú vatu, sklotextilnú vložku, vláknitú rašelinu a medzi novšie materiály zaraďujeme syntetické geotextílie z propylénu alebo polypropylénu, príp. rohože z minerálnej plsti alebo iných materiálov.

Vegetačný substrát umocňuje celkový efekt vegetačných striech a vytvára potrebný základ na zakorenenie a rast rastlín. Je to vrstva, ktorá má hrúbku v rozmedzí 20-300 mm a závisí od nosnosti strešnej konštrukcie, stanovišťa a typu strešnej zelene. Substrát musí vyhovovať nasledovným požiadavkám: nízkej hmotnosti, vysokej vodnej kapacity, schopnosti absorpcie živín, dobrého prevzdušňovania, bezburinového stavu, dobrého prepojenia a malého podielu humusu.

Všetky typy zelených striech môžu vytvoriť inšpiratívnu oázu oddychu pre majiteľov, resp. realizátorov a ich spolubývajúcich.

Najčastejšie chyby pri realizácii

Chybný návrh projektanta do typu konštrukcie, v ktorej je použitie izolácie z minerálnej vlny úplne nevhodné (technické parametre izolácie nie sú schopné odolávať podmienkam pôsobenia), alebo je nevhodne navrhnuté poradie a funkcia vrstiev.

Minerálna vlna nie je vhodná pre:

ploché strechy s opačným poradím vrstiev – tepelná izolácia je nad hydroizolačnou vrstvou
izolovanie pojazdných terás
intenzívne zelené strechy – teda všade tam, kde pôsobia dynamické sily a dochádza k zaťaženiu väčšiemu než 400 kg/m²)

Poddimenzovanie hrúbky tepelnej izolácie čo má za následok veľké energetické straty a zlé fungovanie celej strešnej konštrukcie z hľadiska účelu.

Nevhodné typy dosiek a skladieb vyskytujúcich sa v projekte sú veľmi často zapríčinené úplne vedome. V snahe vylepšiť svoj "zisk" sa používajú materiály pre inú oblasť aplikácie, ktoré sú lacnejšie, alebo na menej exponovaných stavbách zabudovávajú rôzne zvyšky z predchádzajúcich stavieb. Toto má za následok nefunkčnosť a poruchovosť strešnej konštrukcie.

Nedodržanie pokynov výrobcu môžeme rozdeliť na fázu skladovania a transportu, manipulácie, montáže a zabezpečenia po montáži, resp. užívateľskú fázu. Pre všetky fázy má materiál NOBASIL stanovené jednoduché pravidlá, ktoré sú spracované vo firemných materiáloch. Dodržaním týchto pravidiel sa dá predísť prípadným problémom s odovzdaním stavby. Odporúčame, aby investor alebo jeho stavebný dozor požadovali ich splnenie. Zabezpečí sa tak bezproblémová funkcia tepelnej izolácie a tým celého strešného systému.

Je nevyhnutné skladovať materiál na suchom mieste, príp. zabezpečiť voči nepriaznivému počasiu napr. plachtou. Materiál je potrebné skladovať do výšky 2 m, príp. maximálne 2 veľkoformátové balíky na sebe. Vyvarovať sa mechanickému poškodeniu dosiek a dynamickému namáhaniu.

Pri montáži sa dosky ukladajú na väzbu a na doraz. Je nutné dodržiavať pravidlá pre pokládku na trapézový plech (tzv. 1/2). Dosky malého rozmeru 0,6 x 1 m je nutné ukladať dlhšou stranou kolmo na profilovanie trapézových plechov.

Pri dvojvrstvovom ukladaní sa dosky prekladajú tak, aby sa škáry prekrývali. (na základe prekrytia škár.) Dosky s vyššou pevnosťou sa musia ukladať do vrchnej vrstvy. Ak hrozí navlhnutie dosiek, je potrebné montáž prerušiť a zabezpečiť, aby nemohlo dôjsť k navlhnutiu hlavne cez noc (tzv. denné ukončenie).

Najväčšie problémy vznikajú po montáži tepelnej izolácie, kedy dochádza k nekontrolovateľnému pohybu na streche a tým aj k možnému poškodeniu (rozšliapaniu) tepelnej izolácie, príp. k prerazeniu hydroizolácie. Je to hlavne spôsobené pri dodatočnej montáži atiky, osvetlenia, vzduchotechniky a pod. Po už hotovej streche by sa mali pracovníci pohybovať po tvrdých napr. drevotrieskových doskách.

Už v projekte by mali byť riešené cesty k miestam pravidelnej údržby. Malo by byť tiež zmluvne dohodnuté, kto má prístup na strechu, príp. kto a koľkokrát ročne bude robiť údržbu.